Ako spojiť vzdelávanie a prax

Uverejné v Apríli 2013 v časopise Forbes

Úspešnosť vysokých škôl sa hodnotí aj podľa toho, aký záujem majú zamestnávatelia o absolventov jednotlivých škôl. Prepojenie vzdelávania a praxe na Slovensku bolo témou prvého podujatia zo série Business Leaders Club, ktoré magazín Forbes organizuje v spolupráci s exkluzívnym partnerom ČSOB Finančná skupina.

Informatici sú absolventi, o ktorých sa hovorí, že nemajú problém nájsť si prácu. Podľa štatistík sú najžiadanejší a majú najvyššie nástupné platy spomedzi absolventov.

Jedným z nich je aj účastník konferencie Matúš Kováčik. Prednáša na vysokej škole, popritom má vlastnú firmu. A je príkladom, ako byť aktívny už počas štúdia a zvyšovať svoju šancu na úspešné uplatnenie na trhu práce. Angažoval sa v občianskom združení Ynet, ktoré sa od roku 2000 usilovalo, aby študenti STU mali internet na internátoch. Dohodli sa s vedením univerzity, zohnali si sponzorov, natiahli káble, vybudovali sieť a sami si ju spravujú. Ich Internet patrí dnes k najrýchlejším na Slovensku a študenti zásluhou tohto projektu získali zručnosti z praxe.

Medzi hlavné body diskusie patril aj fakt, že firmy a školy potrebujú dlhodobé vzťahy. Poukázalo sa na to, že v súčasnosti sa kooperuje najmä na princípe „náhleho  záujmu“ – vo firmách vyskočí potreba nabrať absolventov  a školy zase žiadajú o finančnú injekciu.

Diskutujúci konštatovali, že namiesto funkčného systému na Slovensku fungujú skôr osobné vzťahy medzi oboma skupinami (napríklad vo forme spolupráce dvoch bývalých kolegov). Škrípe adaptabilita, respektíve neprispôsobenie skladby študijných programov VŠ k trhu práce. Niektoré odbory chýbajú, iné sú, naopak, zbytočné.

Prepojenie vzdelávania a praxe môže fungovať, ak firmy vedia v dlhodobejšom horizonte definovať, čo budú potrebovať. Firmy tvrdia, že si robia niekoľkoročné personálne plány – koho budú potrebovať, v akých počtoch, nikto sa ich však na tieto čísla nepýta.

„Firmy potrebujú aj dlhodobú prax pre študentov. Tri mesiace sú príliš krátka doba, lebo študenti sa sotva stihnú niečo naučiť a už idú preč. Aj firma potrebuje niečo získať z vynaloženej energie,“ poznamenala Jana Palenčárová, riaditeľka odboru ľudských zdrojov ČSOB. Spoločnosti majú problém robiť prednášky v školách – školy od nich často chcú peniaze, hoci firmám neraz ide len o osvetu a nemajú primárne biznisové ciele.

Vysoké školy zápasia s nedostatkom financií. Sú platené  od počtu študentov, preto sa ich snažia mať čo najviac. A kvantita neraz ide na úkor kvality. Poukázalo  sa aj na kľúčový význam dobrého pedagóga.

Príkladom, ako môže vyzerať dlhoročná úspešná  spolupráca s vysokou školou, je Scheidt & Bachmann. Na vtedajšej Vysokej škole v Žiline začali v roku 1995 tým, že prišiel jeden zástupca nemeckej firmy, mal premyslený kompletný plán – a škola s ním súhlasila.

Pôvodný článok: http://forbes.sk/global/files/BLC_Vzdelavanie%20a%20prax.pdf